Nosičská pocta kamarátovi

Nosičská stovka

Čo vás motivovalo k nápadu usporiadať nosičskú stovku?
V prvom rade to bolo neustále spomínanie na Ďura Petranského, nášho kamaráta. Medzi osadenstvom Rainerovej a Zamkovského chaty mal veľa priateľov a tak sme rozmýšľali, že by sme raz v roku robili akciu, ktorá by nám ho pripomínala. Bol výborný nosič, preto sme sa rozhodli urobiť akciu, ktorou by sme si pripomenuli aj jeho výkony.

Prečo ste ako kritérium vymysleli práve stokilovú vynášku?
Takýto náklad je výnimočný, je pravdou, že každý nosič si aspoň raz za sezónu urobí nejaký svoj rekord, pokúsi sa vyniesť sto kíl na vyššie položenú chatu. Veľa sme s chlapcami - nosičmi diskutovali o  chystanom preteku, oni sa rozhodli, že stovka bude tak akurát. Zamkovského chata, na ktorú náklad budú niesť z Hrebienka, je relatívne blízko. Podmienky súťaže sme stanovili tak, aby sa jej mohli zúčastniť všetci nosiči, nielen tí "rekordmani", teda je tu možnosť vyniesť sto kíl aj na viackrát, rozhodujúci bude čas. Takýto pretek tu ešte nebol.

Je to konkurencia populárnemu Sherpa rallye?
V nijakom prípade. To podujatie má svoju tradíciu a meno, nosičská stovka je skôr spoločenskou udalosťou, ktorá má za cieľ pripomenúť Juraja Petranského. Zámerne sme aj termín vyberali tak, aby sa nekryl so Sherpa rallye. Možno bude trochu problém, že je ešte len začiatok sezóny a chlapci nie sú roznosení. Po prvom ročníku budeme múdrejší.

Chcete z toho teda robiť tradíciu?
Samozrejme. Záleží to však na záujme ľudí o takéto podujatie.

Koľko ľudí zatiaľ prejavilo chuť prísť si merať sily?
Chcú prísť všetci nosiči, čo ho poznali. Predpokladám, že so stokilovou vynáškou na jeden záťah pôjde tak maximálne 10 - 15 nosičov, ostatní si to zrejme rozložia.

Start na Hrebienku

Aký program a odmeny čakajú na účastníkov nosičskej stovky?
Pretek sa koná v sobotu 8. júna, štart je na Hrebienku o pol jedenástej. Vyhodnotenie bude na Zamkovského chate, nebude chýbať muzika Sherpa bandu. Každý, kto vynesie sto kíl, dostane pamätnú medailu, myslím, že si to všetci zaslúžia, pretože len naložiť si na plecia taký náklad je neľahké a vyniesť to je slušný výkon! Máme niekoľko sponzorov, takže medzi cenami bude aj nejaké športové oblečenie. Myslím, že celá akcia nie je o súperení a zbieraní cien, ale predovšetkým o pocte Ďurovi.

Ako reagovala na iniciatívu robiť takúto akciu rodina Juraja Petranského?
Myslím, že ich potešilo, že na Juraja sa v Tatrách nezabúda. Vychádzajú nám v ústrety, poskytli nám dokonca Jurajove fotografie, z  ktorých na chate urobíme výstavu. Obdivujem ich, že po tragédii, ktorá sa stala ich synovi, na Tatry nezanevreli. Sľúbili, že sa nosičskej stovky osobne zúčastnia.

Ako si ty osobne spomínaš na Juraja?
Pred rokmi sme spolu robili na Zbojníckej chate. Okrem nosenia sa venoval skialpinizmu, behu do vrchu, bol to proste športovec. A  strašne chudý... Nezjedol hocičo, najradšej si miešal tie svoje energetické bomby. Keď som mu ponúkala smotanu s piškótami, len to ovoňal a nechal tak. Vždy po vynáške som ho nútila - musíš jesť... Mal dobrú povahu, večne optimisticky naladený, príjemný parťák, nepokazil žiadnu srandu. Veľa fotil, niečo spisoval. Myslím, že nám všetkým veľmi chýba, keď sa stretneme, vždy o ňom hovoríme a spomíname na neho. Ako nosič bol veľmi skúsený, s vynáškami chodieval aj v zime a pred horami mal veľký rešpekt. Dobre vedel, čo sú lavíny, veď z jednej ťahal svojho priateľa Ota Klapáča vo Veľkej Studenej doline. Rok na to sa lavína stala osudnou jemu.

Čo s tebou urobila správa o tej tragédii?
Človek ešte dlho, veľmi dlho nemôže uveriť, že je to pravda. Prakticky každú zimu sa niekomu z nás niečo stane. Po tom, čo sa stalo s  Ďurom som prestala mať rada zimu v Tatrách. Mám veľký rešpekt. Viem, že niekedy povinnosti ľudí, ktorí robia v horách, nútia ísť do riskantných podmienok. Som opatrnejšia.

Organizuješ nosičské preteky. Sama si nosenie tiež vyskúšala?
Nie. Je to úžasná drina a ja obdivujem všetkých tých chlapcov, ktorí sú ochotní naložiť si na chrbát náklad a ísť na chatu. Ešte keď som brigádovala na Zbojníckej chate ma naši chlapci naučili, že nosenie nie je pre dievčatá. Naše miesto je inde. A tak som to ani neskúšala. Radšej som im napiekla dobrý koláč.

Tatranští nosiči jsou již opravdovým unikátem, neboť v Evropě jsou jediní. V Alpách je nahradily vrtulníky. Jako vzpomínku na tragédii šestadvacetiletého Juraje Petranského, nosiče z Téryho chaty, který zahynul v roce 2000 při vynášce pod lavinou, se rozhodla chatařka ze Zámkovského chaty Jana Kalinčíková uspořádat na jeho počest závod horských nosičů.