Vyniesli spolu 2200 kilogramov
4.7.
2002
Ako prebehly preteky Nosičská stovka
Uplynulý víkend sa vo Vysokých Tatrách niesol v znamení Nosičskej stovky. Pretekov vysokohorských nosičov, ktoré vlastne ani neboli tak pretekom, ale spomienkou na jedného z nich, Juraja Petranského, ktorý práve pri vynáške tragicky zahynul.
V znamení Nosičskej stovky
V dvojminutových intervaloch sa na štart postavilo štrnásť pretekárov, ktorí si na krosná naložili rovných sto kilogramov. Sedem pretekárov sa rozhodlo trasu absolvovať na dvakrát s päťdesiatkilovým nákladom. Nechýbali ani ženy, bolo ich osem a spolu si na chrbát naložili stovku. S trasou Hrebienok - Zamkovského chata sa úspešne popasovali všetci pretekári. Dych vyrazil divákom Miki Knižka, ktorý vyhral a do cieľa prišiel za 44 minút, dokonca povzbudzovaný na cieľovej rovinke si dovolil bežať so stokilovým nákladom. Aké boli jeho pocity bezprostredne po pretekoch: "Trať bola krátka, išlo sa mi dobre nemal som vôbec krízu. Sto kíl som niesol asi šesť- sedemkrát v živote. Na pretekoch však ešte nie, chcel som vyhrať na Jurajovu počesť."
Na druhé miesto
Druhé miesto v cieli patrilo profesionálnemu záchranárovi HZS Edovi "Kurovi" Liptákovi,: "Vôbec som sa nechystal sem prísť, ale zavolali mi rodičia Juraja Petranského s ktorými som stále v kontakte a prehovorili ma aj iní priatelia. Som veľmi spokojný, dlho som nepretekal ani nenosil. Hovorí sa však, že všetko je v hlave a keď človek má stále kondíciu, čo vyplýva z mojej práce, tak sa to dá. Takýto čas a miesto som nečakal, pravdu povediac obával som sa, či vôbec dôjdem."
Nosičské legendy
Juraj Petranský
Juraj Petranský bol taký normálny chalan. Len o čosi viac prepadol prírode, životu v horách a Tatrám. Živil sa zásobovaním vysokohorských chát. Na vlastnom chrbte. Stal sa nosičom. Tento tvrdý horský chlebík sa mu stal osudným, pri vynáške v marci 2000 ho v Malej Studenej doline zachytila lavína. Nemal ani 27 rokov. Jeho priatelia a nosičskí kolegovia sa rozhodli, že Jurajovu pamiatku si budú pripomínať. Ako inak - nosením. Tak vznikol nápad na zrod Memoriálu Juraja Petranského - Nosičská stovka.
Môžeme povedať, že medzi nosičské legendy patrí Peter Petras, chatár z Rainerovej chaty, ktorý sa postavil na štart ako najstarší pretekár. No vôbec to tak nevyzeralo. Peter išiel po celý čas s jemu vlastnou istotou. Skončil na ôsmom mieste a oveľa mladším chlapcom ukázal, že sa majú ešte čo učiť. V cieli pre TD povedal: "Musím sa priznať, že veľmi dobrý pocit bol pre mňa už len to, že som vôbec došiel. Keby som mal určiť čo je pre mňa prím, či nosenie alebo chatárčenie, jednoznačne som v prvom rade nosič".
Ženy sa vyhlasovania výsledkov vzdali, nebrali to ako súťaž, ale spomienku na dobrého kamaráta. Na Zamkovského chate sa zišlo množstvo priaznivcov a priateľov hôr, čo bol prvý predpoklad dobrej nálady. Druhým bola určite kapela Sherpa Band. Podujatie malo dobrú odozvu a dúfajme, že si udrží svoje miesto medzi tatranskými podujatiami.
Zajímavosti
- Tatranští nosiči jsou již opravdovým unikátem, neboť v Evropě jsou jediní. V Alpách je nahradily vrtulníky. Jako vzpomínku na tragédii šestadvacetiletého Juraje Petranského, nosiče z Téryho chaty, který zahynul v roce 2000 při vynášce pod lavinou, se rozhodla chatařka ze Zámkovského chaty Jana Kalinčíková uspořádat na jeho počest závod horských nosičů.
