Vyšel časopis TATRY č. 2/2017

Co si můžete přečíst ve druhém čísle časopisu TATRY?

O tom, jak je v tom smrk nevinně napsal článek Pavol Kráľ. Co všechno přežily kapradiny, a co znamenají v TANAPu? Tyto a další informace najdete v časopise Tatry.

Meteostanice Príslop

• Experimentálna meteostanica Príslop v prevádzke
  Dno Žiarskej doliny zasypal 25. marca 2009 obrovský lavínový nános, ktorý dosial výšku cez 20 metrov a topil sa nasledujúce dva roky. Od tejto katastrofickej lavíny už ubehlo takmer osem rokov. Za ten čas niekoľko lavín prebehlo cez cestu a dolina bola párkrát uzatvorená. Lavínové svahy Príslopu je nutné permanentne monitorovať. Po viacerých pokusoch sa SLP podarilo postaviť automatickú meteorologickú stanicu tesne pod vrcholom Príslopu, v nadmorskej výške 2 142 metrov.
  Text: Petr Biskupič
  

Mezi tatranskými vrcholy

• Nové lokality ryšavky tmavopásej
  Tento hlodavec je popri ryšavkách – žltohrdlej, krovinnej a malookej štvrtým druhom vyskytujúcim sa na Slovensku. Vo svete jeho areál siaha od strednej časti Európy až po Japonsko. Prítomnosť ryšavky tmavopásej na území Vysokých Tatier sme po prvýkrát zistili v roku 2014 v rámci výskumu drobných zemných cicavcov.
  Text: Gabriela Chovancová
  

• Sté výročie narodenia profesora Michala Lukniša
  V novembri bola v Expozícii tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici odhalená pamätná doska prof. RNDr. Michalovi Luknišovi, DrSc. pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia. S jeho menom sa spája rozvoj modernej geomorfológie, geomorfologického mapovania a regionálnej geografie. Vypracoval unikátne dielo Reliéf Vysokých Tatier a ich predpolia a podrobnú geomorfologickú mapu Vysokých Tatier.
  Text: Táňa Hoholíková
  

• Čo rozprávajú kamene
  Osudy obyčajného kameňa bývajú často pestré a čo je zaujímavé, bývajú do neho vyryté záhadným písmom. Môžeme sa ich naučiť z neho čítať. Geomorfológ z tvaru štrku vyčíta spôsob, akým sa dostal z jedného miesta na druhé, či riekou, ľadovcom, pôdotokom a či ho prenášal príboj mora pozdĺž pobrežia. Každý prírodný transportér zanecháva v tvare štrku svoje vlastné stopy. No úlomky kameňa, balvany, štrk nám ukážu pri pozornej prehliadke ich povrchu, prípadne až po pozornom laboratórnom preskúmaní zmien na ich povrchu a v ich vnútri, a po preskúmaní zloženia celej „asociácie“ štrku aj ďalšie ich osudy.
  Text: Michal Lukniš

Lidé v čísle

• Píšova mapa Vysokých Tatier
  J. Gregor je autorom viacerých máp, ktoré vydalo nakladateľstvo A. Píšu. Jednou z nich je aj mapa Vysokých Tatier v mierke 1:50 000 (vyd. 1923, 1925 a šieste opravené a doplnené vydanie v roku 1932), osemfarebná mapa so stručným sprievodcom a cestovnými pokynmi. Plošne je ohraničená Tichou dolinou na západe, Tatranskou Kotlinou na východe a obcou Štrba na juhu po Spišskú Maguru na severe. Mapa obsahuje všetky vtedy existujúce turistické chodníky s farebným rozlíšením.
  Text: Marcela Nováková
  

• Vlado Krajňák: Najviac mi sedel slalom
  Bol šesťnásobným majstrom Československa. Zúčastnil sa dvoch olympijských hier – prvej povojnovej olympiády vo Švajčiarsku v roku 1948 v St. Moritzi a v roku 1956 v talianskej Cortine d´Ampezzo. Tiež bol na majstrovstvách sveta 1954 v Aare. Celý svoj život zasvätil lyžovaniu, a tak aj odišiel, práve v yžiarskom stredisku v Bachledovej doline, ktoré sám pomáhal budovať, v januári 2014 vo veku 86 rokov.
  Text: Táňa Hoholíková
  

Zakladatel Starého Smokovce

• Dejiny Starého Smokovca predstavujú častú a významnú tému tatranskej historickej literatúry. Ako zakladateľ najstaršej tatranskej osady a fakticky prvej bázy cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách sa v nich jednoznačne a správne spomína gróf Štefan (István) Csáky, veľkostatkár z Iliašoviec, obce blízko Spišskej Novej Vsi. Ale jeho podrobnejší životopis nenájdete ani v ednej z doterajších smokoveckých historických prác
  Text: Ivan Bohuš
  

Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu