Vyšel časopis TATRY č. 3/2016

Co si můžete číst ve třetím čísle letošního ročníku časopisu TATRY?

O tom, jaká je Mária Hámorová, ředitelka Mezinárodního festivalu horských filmů a manželka prvotřídního himalájského horolezce Petra Hámora, píše Lenka Burdová. Petr Hámor stál už na 12ti osmitisícových vrcholech a jeho žena ukrývá strach o něj v hlubinách duše. O čem se v časopise píše dále?

Neuvěřitelné přírodní divadlo

• Rušný život v jazierkach
  Príroda v jarných mesiacoch ožíva neočakávaným tempom. Vidno to aj na aktivite obojživelníkov, ktoré sa, v snahe zachovať svoj rod, sústreďujú na miestach vyhovujúcich nakladeniu a oplodneniu vajíčok a vývoju novej generácie. Niektoré druhy obojživelníkov si našli vhodné podmienky pre rozmnožovanie a život aj v jazierkach Expozície tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici.
  Text: Janka Černická
  

Mezi tatranskými vrcholy

• V cuku letku rozsypané semienka
  Sú zväčša drobné a spred nosa nám ufrngnú skôr, ako si ich vôbec stihneme všimnúť. Napriek tomu sa nedá povedať, že by boli nenápadné. Zvlášť na jar, keď nás ich štebot ráno prebúdza a zväčša počas celého dňa sprevádza. „V zime môžeme počuť spev iba ak tak krivonosov. Samozrejme, žiaden zo zvyšných vtákov nepríde počas tohto obdobia o hlas. Je to dané ich rozmnožovacím pudom a vytváraním si teritória. Spevavce dajú spevom najavo, že tu majú svoje hniezdisko. Začnú spievať vo februári, marci a končia koncom júna. Vraví sa, že svätý Ján im berie píšťalky. Ale to nie je tak celkom pravda. Vo vyšších polohách Tatier sa ozývajú ešte v polovici júla,“ hovorí sprievodca naším dnešným rozprávaním Vladimír Michalec, lesník z ochranného obvodu Habovka a milovník vtáctva.
  Text: Lenka Burdová

• Dve tiesňavy
  Ako bývalý dobrovoľný člen stráže prírody v Národnom parku Malá Fatra, dostával som sa často do Jánošíkových dier nad Terchovou. Je to niekoľko na seba nadväzujúcich tiesňav: Nové, Dolné a Horné Diery a Tesná rizňa. Sprevádzal som v nich aj niekoľkých zahraničných návštevníkov, ktorí boli na služobných cestách v závode, v ktorom som pracoval.
  Text: Gustáv Luczy

• Vzácnosti pieninskej flóry
  Keď stretnem ľudí nadchýnajúcich sa prírodou a opýtam sa ich, či poznajú Pieniny, rozžiaria sa im oči a nostalgicky spomínajú, čo všetko ich tam, na tomto malom kúsku Slovenska, upútalo či očarilo.
  Text: František Bača
  

Lidé v čísle

• Nahliadnite do poľovníckeho zámočku
  Od konca minulého roka majú Vysoké Tatry o jeden unikát viac. Po 131 rokoch môžu turisti nahliadnuť do legendami opradeného poľovníckeho zámočku v Tatranskej Javorine. Na Mačkovej poľane, s najkrajším výhľadom na Muráň, si ho dal postaviť najbohatší tatranský zemepán, pruský magnát, knieža Christian Kraft Hohenlohe – Öhringen, vojvoda z Ujestu (21. marca 1848 – 14. mája 1926).
  Text: Peter Ličák

• Majstrovstvá Európy v „hockeyi kanadském“
  Nie je témou tohto príspevku podrobne popisovať priebeh Európskeho šampionátu v ľadovom hokeji z roku 1925. Snažím sa k získaným pohľadniciam a fotografiám zachytávajúcim históriu Tatier priradiť mená osôb, prípadne názvy miest, objektov a hlavne presné obdobia a udalosti, ktoré sú na nich zobrazené. Tak sa začal odvíjať aj príbeh fotografie označenej číslicou „jeden“.
  Text: Oto Jalčovik
  

• Jedinečný muž
  

  „V hlúčiku ľudí stál územčistý lekár so skúmavým, prenikavým pohľadom a priateľsky so všetkými diskutoval. Zdanlivo nezávislý rozhovor bol spôsobom premeny príjemného spoločenského miesta na ambulanciu, v ktorej zisťoval reálny zdravotný stav svojich pacientov,“ toľko z úvodu knihy Zuzany Kollárovej o jedinečnom mužovi, Dr. Michalovi Guhrovi, lekárovi srdca i duše. Musela by som žiť najmenej tri životy, aby som stihla čo i len zlomok z toho vykonať, čo on sám.
  Text: Lenka Burdová
  

Tatry přírodě, příroda Tatrám

• Batymetria Štrbského plesa
  Ľudia odjakživa túžili poznať tajomstvá ukryté pod hladinou riek, jazier či oceánov. Merali ich hĺbku, zisťovali brody, hlbočiny, pátrali po živočíchoch, rastlinách. Takto vznikli postupne i mapy vodných nádrží a v nich zakreslené vrstevnice, ktoré dokumentujú profil dna. Čiže batymetrické mapy. Tatranské plesá neboli výnimkou. Už prví bádatelia sa pokúšali odmerať najhlbšie miesta v jazerách. Dokonca aj preto, aby vyvrátili zaužívané mýty o prepojení tatranských plies s morom.
  Text: Lenka Burdová

Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu