Vyšel časopis TATRY č. 6/2017

Co si můžete přečíst v 6. čísle časopisu TATRY?

O procházce v korunách stromů napsala článek redaktorka Martina Petránová. Putování kolem Tater cestovatele Marka Kamińského z Gdaňsku popsal Pavol Kráľ. Tyto a další informace najdete v časopise Tatry.

Finalizace návštěvního pořádku

• Nový návštevný poriadok síce už finalizujú, pred zimou však určite platiť nezačne
  Hoci ešte pred letom sa hovorilo o tom, že by mohol začať platiť na jeseň, dnes je zrejmé, že na nové pravidlá si turisti v Tatrách počkajú ešte minimálne niekoľko týždňov. Podľa ochranárov by bolo ideálne, keby sa novým Návštevným poriadkom TANAP-u mohli riadiť od najbližšej letnej turistickej sezóny. Rozhodnutie o uzávere turistických chodníkov počas nadchádzajúcej zimy má byť výsledkom samostatného správneho konania orgánov ochrany prírody.
  Text: Martina Petránová

Mezi tatranskými vrcholy

• V medvedej spálni
  Je to azda jediný medvedí brloh vo Vysokých Tatrách a okolí, pri návšteve ktorého si môžete byť istý, že z neho vyjdete bez ujmy na zdraví. Nazrieť priamo do spálne našej najväčšej šelmy môžete od konca októbra v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde po dvoch mesiacoch dokončili modernizáciu zoologickej expozície.
  Text: Martina Petránová
  

• Prečo sa jaseňom v Tatrách nedarí?
  Historická vetrová kalamita z 19. novembra 2004 spustila aj širokú diskusiu k otázke zastúpenia smreka v tatranskom lese. Jeho väčšinové zastúpenie v smrekovom stupni je prirodzené, smrek tam rastie v takzvanom optime, teda v podmienkach, ktoré mu maximálne vyhovujú. Dolná hranica tohto stupňa je vo výške 1 250 m n. m. a horná 1 550 m n. m. Je viacero drevín, ktoré v smrekovom stupni nachádzajú podmienky pre svoju existenciu. Patria k nim javor horský, jedľa biela, borovica sosna, smrekovec opadavý a vo vyšších polohách aj borovica limba. V návrhoch nového drevinového zloženia lesa po kalamite sa objavili aj návrhy na sadenie všetkého iného okrem smreka. Čas je najlepší pestovateľ lesa a ukázalo sa, že podiel listnatých drevín sa výrazne zvýšil, buď umelou výsadbou, ale najmä prirodzeným zmladením.
  Text: Ján Ferenčík
  

• Vitajte na novom Náučnom chodníku Hrebienok
  Nový náučný chodník začína a končí na Hrebienku. Okruh dlhý okolo štyroch kilometrov, bez veľkých výškových prevýšení, sa dá pokojnou chôdzou prejsť za hodinu až hodinu a pol. Pre návštevníkov, ktorí nerozumejú po slovensky, sú v drevených schránkach k dispozícii tlačené materiály v nemeckom a anglickom jazyku.
  Text: Marián Šturcel
  

• Budova horskej služby v Starom Smokovci má 50 rokov
  V tejto tatranskej osade sú budovy aj oveľa staršie. Táto má však výnimočné postavenie. Ľudí, ktorí v nej pracujú, potrebovali a dodnes potrebujú turisti, horolezci a aj mnohí návštevníci. Dlhé roky to boli chlapci v „červenom“, prichádzajúci na pomoc človeku v núdzi, alebo len poradiť v horách.
  Text: Táňa Hoholíková
  

Lidé v čísle

• Kto bol kto
  Aj viaceré osobnosti úzko späté s Vysokými Tatrami dostali priestor na stránkach novej publikácie s názvom Kto bol kto v lanovej doprave na Slovensku. Medzi vyše štyridsiatkou lanovkárov, ktorí už nie sú medzi nami, sa objavilo aj viacero mien z ďalších oblastí spojených s lanovou dopravou – či už je to cestovný ruch, alebo horská služba.
  Text: Martina Petránová
  

• Čínsky maharadža v slovenčine
  Čínsky maharadža je vzrušujúca kniha, ktorá sa nedá odložiť, kým ju nedočítate až do konca. Prevedie vás najhlbšími zákutiami duše i mysle jedného z najlepších horolezcov všetkých čias a budete prekvapení, čo všetko vás na tej ceste čaká. Týmito slovami charakterizoval slovenský himalájista Peter Hámor útle dielko Poliaka Wojteka Kurtyku, v ktorom dokázal bravúrne spojiť romantické opisy podtatranskej prírody, horúcich stretnutí s indickou realitou i málokedy odhalených detailov zo života horolezca opantaného myšlienkou na svoj osudový výstup.
  Text: Martina Petránová
  

Hrebeňom Tatier

• Štvrté pokračovanie seriálu Hrebeňom Tatier mapuje úspešné i neúspešné pokusy o prechod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier, ktorý sa rozprestiera od Kopského až po Ľaliové sedlo. Má dĺžku približne 26 kilometrov a jeho najvyšším bodom je Zadný Gerlachovský štít (2 616 m). O jeden z najatraktívnejších prechodov prejavilo záujem obrovské množstvo horolezcov, aj preto sme boli nútení rozdeliť text na viacero častí. Prinášame vám prvú z nich, ktorá približuje nevydarené pokusy o prechod hrebeňa, či už v letnom alebo zimnom období.
  Text: Jozef Gurník
  

Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu