Vyšel časopis TATRY č. 5/2018

Vybíráme z obsahu časopisu Tatry. Více jak 50 let přináší informace z Vysokých Tater.

V 5. letošním čísle časopisu TATRY, se redaktoři dvouměsíčníku zaměřují na témata, která úzce souvisejí s přírodou i s lidmi v horách. Hlavním tématem je velká voda. Tatry v červenci postihla velká povodeň. Najdete tu i další zajímavé téma - počet turistů. Podívejte se na přehled článků.

Časopis Tatry 05/2018Co si můžete přečíst v 5. čísle časopisu TATRY?

V červenci Tatranský národní park postihla velká povodeň. Škody byly velké, některé doliny zůstávají uzavřené až do konce roku. Vodní živel si naštěstí vyžádal jen materiální škody. A víte, že tatranští potápěči už 25 let pořádají akci Čisté vody? Takové a další informace najdete v časopise Tatry.

Velká voda poškodila Tatry

  • Po ohni potrápila Tatry veľká voda
    Po požiari prišli povodne. Len v máji museli Tatry čeliť plameňom a teraz ich potrápila veľká voda. Najhoršie dopadla Javorová dolina, kde prívalové dažde zničili cesty, mosty i značkované chodníky. Do Zadných Meďodolov sa turisti dostanú najskôr na budúci rok, keďže obľúbenú trasu, ktorá viedla dolinou, zmietol vodný živel. Škody Štátne lesy TANAP-u vyčíslili na viac ako milión eur. A hoci sa potoky po pár dňoch vrátili do svojich korýt, slovná prestrelka, ktorú prírodná katastrofa spustila medzi lesníkmi a ochranármi, neutíchla. Práve naopak.
    Text: Martina Petránová
  • V lese prší dvakrát
    Vzťah lesa a vody je ovplyvňovaný veľkým množstvom rôzne pôsobiacich lokálnych, regionálnych, ale aj globálnych faktorov. Je taký zložitý, že presahuje viacero vedných odborov a desaťročia zamestnáva celé tímy vedcov a vedecké inštitúcie po celom svete. Aby sme mohli robiť zodpovedné rozhodnutia na úseku manažmentu vody v prírode, s cieľom minimalizovať negatívne dopady jej aktivity v človekom obývanej krajine, musíme dôkladne poznať súvislosti a zákonitosti, ktoré jej pohyb v prírodnom prostredí ovplyvňujú.
    Text: Pavel Homola

Mezi tatranskými vrcholy

  • Prestrelili?!
    Strašné... Kde sa podel zdravý rozum? Je to hanba! Ak by to urobil každý, tak sa nechodí do Tatier, ale do tabúľ. Ľudská hlúposť je nekonečná... Každý si robí, čo chce. V prvom momente som si pomyslela, čo sa stalo, že toľko ľudí zahynulo... Jména ... na všech sloupích! Aj takéto reakcie zaplavili sociálne siete, keď sa začiatkom júla prevalilo, že na vrchole Rysov niekto namontoval tabuľku so sedemnástimi menami. Vinník bol hneď jasný. Priamo pri nich bol totiž vyrytý aj názov firmy. Hoci si jej šéf po prevalení aféry sypal popol na hlavu a priznal, že to bola z ich strany poriadna hlúposť, prípadom sa už zaoberá inšpekcia životného prostredia. Nepomohlo ani to, že pamätnú ceduľu aj spolu s časťou železničnej brzdy takmer okamžite odstránili.
    Text: Martina Petránová
  • Za kamzíkmi do hôr
    … odrazu zvoní budík. Sú štyri hodiny ráno a predo mnou je veľký deň plný očakávaní. Na programe je jarné spočítanie tatranskej kamzičej populácie.
    Text: Ján Halčin
  • Rátali aj turistov
    Počas leta rátali v Tatrách nielen kamzíky, ale aj turistov. Podľa výsledkov tohtoročného sčítania prešlo vysokohorským prostredím Tatranského národného parku za jediný deň 24 061 turistov. Najnavštevovanejším miestom bolo Popradské pleso, spomedzi dvojice sledovaných vrcholov si prvenstvo udržali Rysy. Vďaka získaným údajom má správca územia dokonalý prehľad o tom, aká je zaťaženosť jednotlivých lokalít, využiť ich tak môže napríklad pri plánovaní údržby turistickej a informačnej siete.
    Text: Martina Petránová
  • Naši spolupútnici z doby ľadovej
    Tatry sú unikátne svojou jedinečnosťou a vysokou prírodovednou hodnotou. V neveľkej horskej oblasti sa zachovali vekovo odlišné refúgia a izolované populácie živočíchov, ktorých poznanie tvorí základ pre formovanie názorov na ich históriu a pôvod. Čo je výnimočné a najviac zaujímavé v Tatrách? To je veru veľmi ťažká otázka, na ktorú môžu odznieť viaceré odpovede, podľa toho kto čo objaví. Životné osudy živočíchov nám môžu veľa vyzradiť o histórii prírody Tatier, o spôsoboch a cestách, ako k nám putovali v rôznych obdobiach vývoja. Živočíšne osídlenie bolo najviac formované od poslednej doby ľadovej a nasledujúcich 10 000 rokov. Rarity ako kamzík či svišť sme spomenuli už v predošlom čísle časopisu TATRY. Teraz sa zameriame na ďalšie veľmi vzácne glaciálne relikty zo skupiny vtákov, ktoré sú súčasťou tatranskej prírody.
    Text: Gabriela Chovancová, Alena Lenková

Lidé v čísle

  • Priekopníci vedeckého poznávania Tatier
    Začiatky vedeckých záujmov o Vysoké Tatry siahajú do polovice 16. storočia. Od sedemdesiatych rokov 19. storočia až do konca habsburskej monarchie bol organizáciou a koordináciou prírodovedných výskumov vo Vysokých Tatrách oficiálne poverený Uhorský karpatský spolok. Až do roku 1873 išlo v poznávaní Tatier iba o spontánne snahy iniciatívnych jednotlivcov, domácich i zahraničných záujemcov, cestovateľov a výskumníkov.
    Text: Ivan Bohuš st.
  • Sydowov omyl
    Od tzv. štandardizácie názvov tatranských geografických objektov s prídavným menom ťažký Úradom geodézie, kartografie a katastra, ktoré nahradili pôvodné s prídavným menom český, uplynulo dvanásť rokov. Leitmotívom týchto zmien bol údajný „historický omyl“ pruského geografa Albrechta von Sydowa, ktorý navštívil Tatry v roku 1827 a pomýlil si pojmy český a ťažký vyslovovaných po poľsky. Mal som vtedy výhrady, bohužiaľ oneskorene, voči paušálnej zmene názvov siedmich objektov (štít, veža, štrbina, dolina, pleso, potok a vodopád), ktorú som považoval za neopodstatnenú – s výnimkou doliny pre jej ťažkú prístupnosť...
    Text: Gustáv Luczy

Zimním hřebenem

  • Hrebeňom Tatier
    V tomto čísle časopisu TATRY pokračujeme výpočtom zimných prechodov hlavného hrebeňa Tatier, ktorý sa tiahne od Ždiarskeho sedla (niekdajší názov pre Sedlo pod príslopom, pozn. red.) na východe, prechádza časťou Belianskych Tatier, cez celé Vysoké i Západné Tatry, až po Hutianske sedlo na západe. Má dĺžku približne 75 kilometrov a za jeho najvyšší bod bol považovaný Zadný Gerlachovský štít (2 616 m). Novší výškový údaj ho však radí až za Ľadový štít (2 627 m).
    Text: Jozef Gurník
Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu

Zajímavosti

  • V roce 2018 vychází páté číslo. Časopis TATRY vychází 6x ročně vždy začátkem lichého měsíce.
  • Předplatné v České republice zajišťuje: Mediaservis s.r.o., Zákaznické centrum, Vídeňská 995/63, Brno, tel.: +420 800 800 890 anebo +420 541 233 232, predplatne@mediaservis.cz. Výše předplatného je 6.60 €.
  • Obsah aktuálního čísla polského časopisu TATRY.

Novinky na váš e-mail

  • Slovakia.travel
  • Horská záchranná služba
  • Union Pojišťovna
  • Liptov
  • Booking.com - rezervace ubytování v Tatrách
  • Slovakia Tatry
  • Alpenverein Edelweiss

Top

↑ nahoru